KOLOWRAT * Kristal

Slnko Records
75 %

Dobrého mestského atmosferického rockfolku nikdy nie je dosť. Kolowrat sa výrazne zapísal najmä druhým albumom Slnko je vo veži (2009), čo potvrdili tri nominácie RHA. Po jedenástich rokoch od Pobiť sa / Utiecť (2013) prichádza kapela s krátkym, no výstižným EP – päť skladieb, dvadsaťpäť minút. Z pôvodnej päťčlennej zostavy ostali Rasťo Rusnák (spev, basa, texty) a Janko Horňák (gitara), doplnení bubeníčkou Zuzanou Rusnákovou Ďuračkovou. Dúfam, že sila celej kapely sa ešte ukáže na ďalšom albume. Najrýdzejšia rocková zostava – názov Kristal je trefný – znie energicky a stojí za vypočutie. Dnešná doba praje skôr singlom a krátkym EP, ktoré sú uchopiteľnejšie než veľké plochy s množstvom materiálu. Melancholický rockfolk je hutnejší než v predošlých nahrávkach – zvukovo bližší, ostrejší, jasnejší, menej akustický. Úvodná rytmika naznačuje jazzový feeling. Rozozvučanie elektrickej gitary s takmer podprahovou basou a posolstvo, ktoré zaujme od prvého tónu, jasne ukazuje, že pieseň zostáva ťažiskom Kolowratu. Basa síce znie pri plnej hlasitosti dobre, no dal by som ju hlasnejšie pre ešte lepšiu atmosféru. Na textovú hru a výpoveď som nabehol hneď pri neúnavnom, až vyčítavom refréne „Nie je to náhodou tvoja pýcha“. Osobné texty, zamerané najmä na druhú osobu, pripomínajú štipku cynického nadhľadu, aký sme milovali u Živých kvetov. Z pozadia neškoleného autentického prejavu cítiť Šebanovo Bezvetrie, zvukovo aj hlasovo začiatky poslov s elektrickou gitarou, akými boli chalani z Hviezdy. EP Kristal prináša všetko, čo obdivujem na melanchóliách českých Zrní či britských Black Country New Road (s pôvodným spevákom) – príbuznosť, no nie podobnosť. Kolowrat si vytvoril surovú, uveriteľnú a charakteristickú tvár.

Slabinkou je autenticky pôsobiaca, no predsa trochu pospunkovo kritická vyššia poloha speváka. Občas tlačí na pílu, no neprepískne svoje možnosti a v rámci folkrockovej výpovede je to akceptovateľné. Skôr by som dal viac priestoru ženskému spevu – je neskutočne fajn, umocňuje refrény, zvýrazňuje slohy a vypĺňa plochy. Ak nie samostatnú pieseň, tak aspoň duet, ako naznačuje záver skladby Zo skla. Prekvapivo sa k nahrávke často vraciam a vrelo ju odporúčam.

JURAJ GONŠOR