ZABIŤ FRANTIŠKA * II

Eponymný akustický debut vydaný vlastným nákladom (2021) je stále fajn – má osobitú poetickú atmosféru pesničkárstva, kde texty sú básňami a básne textami. Dodnes neviem vypustiť z hlavy skvelú frázu z úvodnej December 1950 s nábehom na refrénovú melodiku, ktorá ostatné skladby viedla cez básnický svet podfarbený rytmizovaným, no špecifickým sprievodom akustickej gitary. Za tajomným názvom stojí pesničkár Samuel Kovalčík. Neúnavným koncertovaním doma i v Čechách, účasťou na poetických večeroch a festivaloch si vybudoval slušnú fanúšikovskú základňu – 2300 poslucháčov na Spotify je pre slovenský indie folk dosť.

Stream umožňuje počuť nahrávku úplne čerstvú. Prvý dojem z Dvojky v polovici decembra ma nechal vlažným, na hrane sklamania. Nominácia RHA v kategórii Folk ma „motivovala“ nechať si album vliezť pod kožu a hľadať, čo mi ušlo. Do slovenského folku prichádza nová tvár, ktorá tu už vlastne je. Máte radi jednoduché verše s trefným, úderným refrénom? Alebo vás baví pesničkárstvo, kde je výpoveď hlbšie zakódovaná v textoch aj výslovnosti? Po albume mi stream ponúkol Vojtíka a zrazu prebehla iskra.
Prvá pieseň vás núti sadnúť si a počúvať. Oproti debutu akoby zmizla akustická gitara – rytmické postupy ťažkých akordov a jemné brnkanie s klasickou atmosférou ostali, no s elektrifikovanými farbami. Pribudla rytmika, elektronika a krehké klavírne melódie. To sa počúva fajn, no vysoké polohy mužského hlasu ma skúšali. Zabiť Františka lepšie vynikne v stredných či nižších polohách, hoci v temnom ovocí metaforickej výpovede. Sila folkového hitu z debutu sa na Dvojke objavuje až v druhej skladbe Ostrov s krásnou anaforou „Ty a ja nie sme ostrov...“. Negácia názvu funguje skvele, hoci drsná postpunková zmena rytmu mierne ruší.
Samuel Kovalčík prináša koncept – uzavretý kruh od prvej po predposlednú pieseň. Milovníci konceptuálnych albumov si prídu na svoje. Dekódovať skladby nie je jednoduché, často ide o pieseň v piesni (Nočné plávanie). Clivosť a citlivosť tvoria atmosféru albumu, ktorý balansuje na hrane kolážovitosti. Štítok „french folk“ z internetu sedí pre zádumčivú výslovnosť a metrické pravidlá melódie. Introvertný zamrmlaný spev má v mladej generácii pesničkárov aj raperov čosi do seba. Cez poetiku a prístup k zhudobneniu mi vyskočila Pevnina detstva Deža Ursinyho, takmer polstoročná muzika. Zabiť Františka osloví poslucháčov citlivých na krehkosť poetickej výpovede – pri započúvaní vás môže príjemne prekvapiť.

67 %

JURAJ GONŠOR