David Byrne - Jak funguje hudba

Fanúšik hudby pozná Davida Byrnea najmä ako frontmana postpunkovej skupiny Talking Heads, s ktorou v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch nahral osem albumov. V poradí štvrtý, Remain in Light z roku 1980, môžeme zaradiť k najdôležitejším albumom všetkých čias. Jeho dráha sólového umelca je popretkávaná mnohými aktivitami na poli hudby, divadla či filmu. Výraznú stopu zanechala jeho spolupráca s Brianom Enom, ktorý produkoval aj albumy Talking Heads. Ich spoločný album My Life in the Bush of Ghosts (1981) je plný experimentovania so zvukom a stal sa ikonickým.

            No Byrne nie je len skvelý hudobník a performer, ale aj veľmi dobrý rozprávač a hudobný teoretik, čo dokazuje v tejto skvelej knihe, ktorú vydalo brnianske vydavateľstvo Host v roku 2025. Nie je to biografia, akých sú v poslednom čase plné regály v kníhkupectvách. Byrne sa zaoberá hudbou ako takou, pozerá sa na ňu z rôznych aspektov a odhaľuje nám súvislosti, ktoré možno vnímame a považujeme ich za logické, ale nikdy sme sa nad nimi tak zamysleli ako autor. V 11 kapitolách sa postupne dozvieme, ako priestor, v ktorom sa hudba odohráva, vlastne spoluvytvára a určuje jej charakter. Inak znie hudba, ktorá sa prezentuje v chrámových priestoroch, a inak v klube ako CBGB, ktorý Byrne dokonale pozná. To ovplyvňuje nielen zvuk, ale aj tonalitu, použité hudobné nástroje a podobne. To, samozrejme, úzko súvisí s jej záznamom a technikou, akou sa záznam vykonáva, čo sa dozvieme v nasledujúcich kapitolách. Je to miestami veľmi napínavé čítanie a kapitoly venované tejto téme patria k najzaujímavejším.

            Byrne pochopiteľne zúročuje aj svoje bohaté skúsenosti hudobníka a tvorcu, preto sa vcelku podrobne dozvedáme, ako vznikali piesne Talking Heads, aký bol spôsob nahrávania, či ako texty ovplyvňujú hudbu a naopak. Veľký dôraz pri vnímaní živých vystúpení zohráva aj vizuálna stránka. Tejto téme je v knihe tiež venovaný dostatok priestoru. Dozvieme sa napríklad, prečo na koncertoch nosil tie nadrozmerné saká… Veľmi zaujímavé sú aj state venované už spomínanému albumu My Life in the Bush of Ghosts, pretože, ako sa dočítame ďalej, za hudbu môžeme považovať takmer všetky zvuky okolo nás. Tu už autor zachádza hlbšie a cituje niekoľko hudobných teoretikov, ale aj skladateľov ako John Cage, Philip Glass, Steve Reich a mnohých iných.

 V ďalšej kapitole Byrne pomerne podrobne rozoberá vplyv hudobného priemyslu na tvorbu samotnú, ako aj množstvo peňazí, ktoré sú (alebo nie sú) potrebné na vznik diela, čo dokumentuje na bohatej obrazovej prílohe. V tomto momente kniha skôr pripomína skriptá štúdia manažmentu. Je skvelé, ako Byrne prepája osobné zážitky a skúsenosti so všeobecnými pravidlami vzniku hudobného alebo iného diela. Podrobne sa venuje niektorým svojim albumom a ich ekonomickému pozadiu, čo pre niekoho nemusí byť zaujímavé. Ale ako píše autor v úvode, knihu nemusíte čítať ako román. Niektoré kapitoly môžete preskočiť, prípadne sa k nim vrátiť neskôr.

            Dosť podstatnú časť venuje aj dôležitej téme významu hudby pre spoločnosť. V kapitolách, ktoré sa zaoberajú touto problematikou a otázkou hudobného vzdelávania, Byrne zdôrazňuje, že je oveľa dôležitejšie povzbudzovať ľudí k tvorbe hudby, než učiť úcte k niekoľkým uctievaným klasikom. Tu spomína najmä význam komunitných centier v okrajových štvrtiach veľkých aglomerácií, kde vďaka dôslednej a systematickej práci s deťmi a mládežou dosiahli pozoruhodné výsledky, napríklad aj v znížení kriminality. Ponúka tiež zaujímavý pohľad na fungovanie donorstva zo strany štátu, organizácií, firiem a jednotlivcov. A nejde len o hudbu, ale o všetky druhy umenia.

            Kniha vznikala pred viac ako desiatimi rokmi, preto niektoré závery, ktoré sa týkajú najmä streamovacích služieb a počúvania hudby mimo klasických nosičov, sú už trochu neaktuálne (hlavne sa nedal predpokladať nebývalý rozmach opätovného kupovania hudby na vinyloch). Je ale sympatické, že autor priznáva, že hudbu počúva najmä vo formáte MP3 a podobných. Prichádza doba, keď živá hudba – koncerty a predstavenia v rôznej forme – opäť prináša ten prchavý a neopakovateľný zážitok z hudby, ktorá je neuchopiteľná.

            „Tvrdím, že hudba rozhodne nie je len zábava, ale že je súčasťou toho, čo nás robí ľuďmi. Jej praktická hodnota sa prinajmenšom v kontexte nášho myslenia stanovuje ťažšie ako hodnota matematiky alebo medicíny, ale mnohí sa zhodnú na tom, že život bez hudby by bol pre človeka, ktorý počuje, dosť chudobný.“

            Kniha Jak funguje hudba nie je celkom ľahké čítanie, ale rozhodne by nemala chýbať u nikoho, kto nechce byť len pasívnym konzumentom, ale chce sa o svojej ušľachtilej záľube či profesii dozvedieť niečo viac.

Ján Graus
Foto T-Bone Sandwich, Flickr