V minulom čísle časopisu (NP1/21) sme sa vybrali do sveta pred pol storočím osláviť prevratné albumy tej doby a dnes náš výlet pokračuje. Hej hou!

Vďaka digitálnym hudobným platformám sa dostávame k čoraz väčšiemu množstvu súčasnej hudby. Aj keď orientácia v záplave je čoraz ťažšia, jednou z výhod ostáva, že na internete nájdete aj to, čo v obchode nekúpite. Nedávno sa tak na internetový platformách objavila remastrovaná nahrávka albumu slovenského hudobníka Petra Bulíka s názvom „Strange evolution“. Vznikla v roku 2017, ale do distribúcie sa nikdy nedostala a nebyť internetu, zapadla by prachom.

Takto pred rokom, v máji 2020 zriadil Paľo Smolka, dovtedy to muzikant a manažér Zuzany Smatanovej fejsbúkovú skupinu s názvom Manažéri. Bol som medzi prvými, ktorých do nej pridal, aj keď sme vtedy neboli nijakí extra kamaráti, len kolegovia, ktorí o sebe vedeli a rešpektovali sa, hudobní manažéri a producenti, ktorí sa pohybovali v rovnakých vodách slovenskej a českej hudobnej scény, kultúry a showbusinessu .

Medzi autormi a kritikmi, či odbornými publicistami býva často neprekonateľná priepasť. O to vzácnejšie je, keď akademické prostredie obohatí zároveň aj tvorivý hudobník s vlastnou dlhoročnou skúsenosťou vo svetoch, ktorým sa venuje vo svojej publikačnej činnosti.

Do nového roku 2021 sme vstúpili naplnení zmesou nádeje a neistoty, nedočkavosti i rezignovanosti, strachu i optimizmu. Podaktorí sa na tento rok ani neunúvali kupovať diár, lebo akéže tam už plány... A predstava odbúrania stresu na koncerte či festivale sa zdá byť momentálne nedosiahnuteľná. Na poličkách „sušíme“ lístky kúpené častokrát ešte v roku 2019. „Termín konania podujatia sa presúva na neurčito.“

Skupina UJD bola prizvaná a požiadaná, aby pripravila vlastné verzie skladieb The Residents. Na výstavu bol pozvaný aj spevák skupiny Randy Rose, naskytla sa tak vzácna príležitosť interpretácie skladieb Randym a UJD.

Kedy som sa vlastne pozornejšie započúval do textu pesničiek? Asi ako každý, v puberte, keď nám v duši rastú nové čidlá na ohmatávanie sveta okolo nás. Zaujali ma pesničky veselé, potom sprostonárodno-erotické a trampsko-romantické, ktoré sme o dušu spievali pri ohni na našich čundroch. Úspech mali pesničky, na ktorých sme sa dobre bavili, alebo také, ktorými sme rozcitliveli dievčatá.

Podobne ako inžinier Bobo Bobó, aj ja pracujem vo výskume. Nič také ako lyžica s dierkou či air-armchair som síce nevynašiel, ale baví ma to. Vo výskume, konkrétne v oblasti molekulárnej imunológie, robím už 25 rokov. Nobelovu cenu som však zatiaľ nezískal a už zrejme ani nezískam.